Terapia hrou
ČO JE TERAPIA HROU?

Jedná sa o individuálnu prácu s deťmi predškolského a mladšieho školského veku v bezpečí prijímajúceho, bezpečného a empatického vzťahu. Pomáha deťom s poruchami pripútania, poruchami správania, so psychosomatickými a inými problémami.
Hra je pre deti prirodzený spôsob komunikácie a preto sú v špeciálne zariadenej herni hračky používané ako slová a hra je rečou dieťaťa. Prostredníctvom hry môže dieťa v bezpečnom prostredí vyjadrovať svoje pocity, potreby, myšlienky a túžby, učí sa zvládať reálne životné situácie, učí sa sebaregulácii a sebakontrole. Realizuje sa 1x za týždeň v trvaní 45 minút. Dĺžka terapií závisí od závažnosti problémov, ktoré dieťa prežíva. Odporučený minimálny počet terapií je 12.
„Terapia je možnosť prísť do herne, hrať sa a hovoriť takmer všetkými spôsobmi, akými dieťa chce.Je to chvíľa, keď dieťa môže byť také, aké chce. Chvíľa, keď môže byť samé sebou.“
Terapia hrou (angl. Play Therapy) je medzinárodne uznávaná a celosvetovo využívaná individuálna psychologická metóda liečby, pomoci či podpory pre deti, ktorá je podporená viac než 50 ročným výskumom. Terapia hrou je pre dieťa to isté, čo je poradenstvo či terapia pre dospelých.
Hra je najprirodzenejším prostriedkom detského sebavyjadrenia. V hre má dieťa možnosť znovu si prežiť svoje pocity napätia, frustrácie, strachu, agresie, neistoty. Emócie sa dostávajú na povrch a dieťa sa ich v priebehu terapie učí ovládať a rozumieť im. Ak sa v ňom uvoľní psychické napätie, začne odkrývať svoje nové možnosti i nové spôsoby správania, samostatne sa rozhodovať, samostatne zrieť, byť samostatnou osobnosťou.
Hra je spontánnou detskou činnosťou, ktorá sama o sebe prináša deťom mnoho pozitívnych zážitkov a podnetov. Pri hre je dieťa relatívne voľné a vo svojom konaní môže konať iniciatívne. Môže svoje vnútorné zábrany preniesť aj do situácie hry, rovnako ako aj svoje konštruktívne potencie. Dieťa môže vo voľnej situácii hry vyskúšať pokusom a omylom nové spôsoby zvládania situácie.
Deťom sú v terapii hrou poskytnuté špeciálne hračky, ktoré im umožňujú tzv. „hrovou rečou“ vyjadriť to, čo sa im ťažko vyjadruje slovami. Deti komunikujú svoje podvedomie o tom, čo prežívajú cez svoju hru. V hre sú hračky vnímané ako slová a hra je detským jazykom pre to, čo sa v ich svete deje. Terapia hrou je vhodnou pomocou pre deti, kým nezvládnu abstraktné vyjadrovanie.
Hra u detí je prirodzený spôsob vyjadrovania aj ich fantazijných predstáv, prianí, túžob, ale aj bolesti, krivdy, hnevu, strachu – všetkého, čo nedokážu, alebo sa neodvážia vysloviť.
Deti majú prostredníctvom hry (vlastným tempom a spôsobom) možnosť posilňovať svoje vnútorné zdroje, budovať schopnosť sebaregulácie a sebapoznania, rozvíjať emočnú zrelosť a osobnostne rásť.
Počas terapie hrou je pri hre dieťaťu vytváraná bezpečná a akceptujúca atmosféra, čo umožňuje dieťaťu voľne vyjadriť svoje pocity.
Aj keď sa „navonok“ môže zdať, že deti sa do terapeutickej herne chodia „iba hrať, alebo len niečo vytvoriť“, je za každou ich činnosťou veľký význam, neobyčajná hĺbka a mohutný proces, ktorý prináša katarzný a korekčný účinok, postupnú úľavu čo sa na koniec prejaví v správaní.
V herni je tiež terapeut, ktorý dieťa prijíma také aké je. Nehodnotí, nepýta sa, nepoučuje. Herňa je pre deti ostrovom bezpečia.
ÚČINKY TERAPIE HROU
To, čo sa môže zdať ako hra, je v skutočnosti metóda práce na pozadí ktorej prebieha odborná pomoc, podpora a liečba. Tento liečivý proces, ktorým si detičky pod odborným vedením prechádzajú, prináša postupné pozitívne zmeny najmä v oblasti prejavov správania a reagovania, zvládania a regulácie emócií, sebapoznania, rozvoja vlastnej osobnosti a vhodných sociálnych zručností i mnoho ďalšieho.
Terapia hrou je zameraná na dieťa a nie na jeho problém či na symptómy problému, čo znamená, že dieťa je oveľa dôležitejšie ako jeho prejavy správania, často zaradené do škatuľky „nežiadúce“.
Umožňuje dieťaťu uvedomovať si a spracovať pocity, ktoré ho sužujú a dáva im možnosť vyjadriť samých seba slobodne. Tým deti získavajú silu a možnosť samostatne riešiť svoje problémy. Učí dieťa rozumieť sebe, prijímať svoje pocity a seba takého aký je, a tým mu pomáha osobnostne rásť.
V herni sa dieťa učí zvládať reálne životné situácie. Využíva na to svoje prirodzené danosti a vnútorné zdroje, učí sa vnútornej sebaregulácii a sebakontrole.
Herňa je čarovným miestom, kde môže byť dieťa samým sebou. Samé si vyberá, ako strávi svoj čas, s čím sa bude hrať, ako sa bude hrať a či sa vôbec bude hrať. Herňa je miestom objavovania –
PRE KOHO JE TERAPIA HROU URČENÁ?
Väčšina detí v určitom období detstva prežije isté ťažkosti (doma, v škole, medzi rovesníkmi, v spoločnosti a pod.), alebo sa správajú tak, že to začne znepokojovať ich rodičov alebo učiteľov. Vo všeobecnosti, ak ste Vy –
Terapia hrou je vhodná najmä pre deti predškolského a raného školského veku (cca od 3 do 9 rokov).
Pomáha u detí:
- ktoré prechádzajú, alebo prešli náročnými životnými situáciami – rozchod / rozvod rodičov, strata rodiča / úmrtie blízkych, epizóda zneužívania a zanedbávania, ťažké úrazy a hospitalizácie, chronické ochorenie blízkych, chronické ochorenie alebo postihnutie dieťaťa, prežitie šoku – napr. nepríjemný medicínsky zásah, incident s autoritou, situácia v ktorej dieťa prežívalo intenzívny strach a pod.
- ktoré majú nálepku ako „ťažko zvládateľné“, alebo „problémové“, čo sa prejavuje častými výbuchmi hnevu, plaču, zlosti s možnou prítomnosťou agresie v rôznych prostrediach a voči rôznym osobám, častým odmietaním, nerešpektovaním hraníc, nerešpektovaním autorít, atď.
- ktoré majú úzkostné prejavy –
neprimerane bojazlivé, utiahnuté, uzavreté, prejavujúce častý smútok, odmietanie alebo plač… - ktoré majú problémy so sťaženou prispôsobivosťou –
napr. v MŠ / po nástupe do ZŠ, ktoré majú problémy v rámci kolektívu, alebo s nadväzovaním kontaktov s novými cudzími osobami, či deťmi,… - ktoré sú sociálne nezačlenené
- s narušenou vzťahovou väzbou, s poruchami pripútania
- so psychosomatickými ťažkosťami – napr. časté bolesti bruška, bolesti hlavy, tiky, pomočovanie – enuréza, pokakávanie – enkopréza, zadržiavanie stolice atď.
- ktoré majú ťažkosti v rámci zvládania a akceptovania bežných denných rutín –
osobná hygiena, ukladanie na spánok, stolovanie, prieberčivosť v stravovaní… - s rečovými ťažkosťami –
najmä zajakavosť, elektívny mutizmus - s nezrelým správaním
- terapia hrou môže mať aj preventívny význam –
napr. môže pomôcť prekonať prechod do nového vývinového obdobia, či v prípade ak treba dieťa pripraviť na náročnú zmenu v jeho svete – blížiaci sa rozvod rodičov, prestup na inú školu, sťahovanie, adaptácia na príchod súrodenca a pod.
ČO JE CIEĽOM TERAPIE HROU?
Cieľom terapie hrou je okrem iného pomôcť dieťaťu:
- rozvíjať pozitívne sebahodnotenie
- prebrať zodpovednosť za vlastné správanie
- dokázať usmerňovať samého seba
- vedieť akceptovať samého seba
- vedieť sa na seba spoľahnúť
- vedieť sa samostatne rozhodovať
- zažiť pocit, že má veci pod kontrolou
- dôverovať si
- vytvoriť si vnútorný systém hodnotenia
AKO DLHO TRVÁ TERAPIA HROU?
Väčšinou sa terapia hrou realizuje v špeciálne zariadenej terapeutickej herni raz za týždeň a trvá 45 minút. Proces vedie hrový terapeut bez prítomnosti rodiča, ktorý sa na terapeutickom procese zúčastňuje tým, že počas hrovej trištvrte-
Dĺžka terapie závisí od závažnosti problémov, ktoré dieťa prežíva. Nie je však možné vopred povedať presný počet stretnutí, ktoré Vaše dieťa bude potrebovať. To, ako dieťa v terapii hrou napreduje, nie je odratávané počtom stretnutí, ale je viditeľné cez fázy, ktorými prechádza. Deti si dávkujú rýchlosť s akou otvárajú témy samé. Určujú rýchlosť tak, ako ju dokážu zniesť. Otvárajú témy postupne a tak hlboko, ako postupne získavajú dôveru k terapeutovi. To, ako dlho trvá tento proces, je individuálne. Terapia hrou je však dlhodobejšieho charakteru.
Podľa výskumov by mal byť minimálny počet hrových stretnutí pri menej závažných ťažkostiach 12 – to je počet, pod ktorý sa „neoplatí“ začínať so sedeniami, pretože terapeutický efekt nie je možné dosiahnuť. Z dlhodobých výskumov sa ako odporúčaný ukázal počet 20 – 30 terapeutických stretnutí. Predĺženie v každom prípade závisí od potrieb konkrétneho dieťaťa.