Autizmus
AUTIZMUS
Autizmus je celoživotné postihnutie, ktoré ovplyvňuje spôsob, akým ľudia vnímajú svet a komunikujú s druhými. Ľudia trpiaci autizmom vidia, počujú a cítia svet inak, ako my. Autizmus je postihnutie na celý život; autizmus nie je choroba a nedá sa „vyliečiť“. Pre ľudí trpiacich autizmom je autizmus zásadným aspektom ich identity.
Ako sa prejavuje autizmus?
Autizmus sa prejavuje u každého individuálne a odlišne. No pre určenie diagnózy sa k autizmu viažu tieto charakteristiky: autista má pretrvávajúce problémy v sociálnej komunikácii, v sociálnych interakciách, používa obmedzené a opakujúce sa vzorce správania, aktivít a záujmov (a to už od skorého detstva), a to všetko do takej miery, že tieto vzorce obmedzujú a oslabujú jeho každodenné fungovanie.
U detí sa autizmus môže diagnostikovať už veľmi skoro, v niektorých prípadoch už vo veku dvoch rokov. No je pomerne bežné, že dieťa je diagnostikované v staršom veku, či dokonca až v dospelosti – obzvlášť v prípadoch, kedy autizmus nesprevádzajú poruchy učenia.
Niektoré z hlavných znakov autizmu u detí sú:
- nezáujem o objekty či udalosti, na ktoré ich upozorňujú ich rodičia, alebo iné osoby, napríklad ukázaním na konkrétny predmet – hračku, knihu, alebo niečo, čo sa deje v ich blízkosti (dieťa môže nakoniec zareagovať, no s oneskorením)
- opakujúce sa správanie, ktoré pretrváva v ich aktivitách (autistické deti sa napríklad môžu opakovane hrať tú istú hru tým istým spôsobom, alebo opakovane zoraďovať hračky v určitom poradí)
- odpor voči zmenám či odlišnému spôsobu vykonávania aktivít
- hryzenie, štípanie, kopanie, vkladanie nekonzumovateľných predmetov do úst, seba-
poškodzujúce správanie
Autizmus
Celosvetové údaje o náraste autizmu za posledné desaťročia sú alarmujúce a majú neustále stúpajúci charakter. Štatistiky uvádzajú výskyt jedného dieťaťa s autizmom vo veku do 8 rokov na 100 detí daného veku. Tieto čísla prisudzujú tomuto ochoreniu epidemický charakter. Slovensko nezostáva k takýmto štatistickým číslam nevšímavé. Pôvod ochorenia AUTIZMU sa síce stále nedarí presne identifikovať, no vieme celkom jednoznačne, že správnou a včasnou diagnostikou dieťaťa a následnou odbornou pomocou možno dosiahnuť funkčný stav dieťaťa s autizmom, dokonca často v tých najúspešnejších prípadoch porovnateľný so zdravými deťmi. Podmienkou akejkoľvek intervencie je okrem správnej diagnózy aj identifikácia sprievodných ochorení.
ZÁKLADNÁ CHARAKTERISTIKA PAS:
V klinickej praxi je veľmi dôležité odlíšiť autizmus od neuróz, atypických obsedantno – kompulzívnych porúch, mentálnej retardácie s poruchami správania, atypického či disharmonického vývoja s emočnými poruchami a predovšetkým od obrazu schizofrénie.
DETSKÝ AUTIZMUS F84.0
Podľa MKCH je detský autizmus definovaný ako abnormálny oneskorený vývin, ktorý sa prejavuje u dieťaťa pred dovŕšením tretieho roku života. Je charakteristický typom abnormálneho fungovania vo všetkých troch oblastiach psychopatológie: vo vzájomnej sociálnej interakcii, komunikácii a v obmedzenom, stereotypne sa opakujúcom správaní. Ďalej je tu prítomná celá škála nešpecifických odchýlok, ako sú fóbie, poruchy spánku a stravovania, výbuchy zlosti a proti sebe zameraná agresivita.
Detský autizmus tvorí jadro PAS, a to hlavne z historického pohľadu. Stupeň závažnosti poruchy je rôzny – od miernej formy až po ťažkú, kde je prítomné veľké množstvo závažných symptómov; problémy sa prejavujú v každej časti diagnostickej triády. L. Wingová a D. Potter odhadujú, že iba tretina, maximálne polovica detí, ktoré majú diagnostikovaný detský autizmus na základe kritérií uvedených v MKCH-
RETTOV SYNDRÓM (RS) F84.2
Syndróm sprevádzaný ťažkým neurologickým postihnutím, ktoré má pervazívny dopad na somatické, motorické a psychické funkcie, prvý krát opísal rakúsky detský neurológ Andreas Rett, keď v roku 1966 publikoval opis 21 dievčat a žien s identickými symptómami, ktoré si všimol vo svojej klinickej praxi. V roku 1985 boli B. Hagbergom zostavené diagnostické kritéria a v roku 1992 bol Rettov syndróm zaradený do oficiálneho diagnostického systému MKCH medzi pervazívne vývojové poruchy.
Rettov syndróm je autistická porucha špecifická tým, že zatiaľ bola diagnostikovaná len u dievčat. Ranný vývoj je úplne normálny, ale medzi 7. a 24. mesiacom veku dochádza k čiastočnej alebo úplnej strate získaných manuálnych a verbálnych schopností, spoločne so spomaleným rastom hlavy. Zvlášť charakteristická je strata funkčných pohybov ruky, stereotypné krútivé zvieranie ruky alebo pohyby pripomínajúce umývanie rúk. Ďalej je to hyperventilácia, neúplná alebo totálna strata reči, škrípanie zubami, zvláštny nesúvislý smiech, či nemota. Predmetné črty sa vyskytujú simultánne s epilepsiou, poruchou koordinácie pohybov (ataxia), skoliózou, zakrpateným vzrastom, studenými rukami a chodidlami, stratou kognitívnych schopností až hlbokou mentálnou retardáciou.
Symptomatika u dievčat s RS je značne rôznorodá, fenotyp sa stále rozširuje a zahrňuje miernejšie i veľmi ťažké varianty; ženy len s miernymi neurologickými ťažkosťami, ale najnovšie aj mužov s ťažkou encefalopatiou. Pri dievčatách, ktoré svojimi klinickými prejavmi presne spĺňajú diagnostické kritéria, hovoríme o klasickom RS ( asi 2/3 dievčat); u ostatných diagnostikujeme atypický RS. Pri miernejšej, atypickej forme RS dievča chodí a sedí, rozpráva, alebo tu môže absentovať nejaký typický znak ( napr. deti nemajú menší obvod hlavičky).
HYPERAKTÍVNA PORUCHA SPOJENÁ S MENTÁLNOU RETARDÁCIOU A STEREOTYPNÝMI POHYBMI F 84.4
Podľa klasifikačného systému MKCH-
INÉ PERVAZÍVNE VÝVINOVÉ PORUCHY F84.8
Podľa K. Thorovej ide o kategóriu, ktorá sa v európskom priestore nepoužíva príliš často a kde diagnostické kritéria nie sú presne definované. V praxi sa do tejto kategórie zaraďujú dva typy jedincov:
Prvý typ jedincov – kvalita komunikácie, sociálna interakcia a kvality hry je narušená, ale nie do takej miery, ktorá by zodpovedala diagnóze autizmu alebo atypickému autizmu. Aj keď ide o hraničnú symptomatiku – koniec autistického spektra (skôr s nešpecifickými symptómami), neznamená to, že dieťa je menej náročné na starostlivosť. Diagnóza je častejšia u detí, ktoré majú ťažšiu formu poruchy aktivity a pozornosti; vývojovú dysfáziu; nerovnomerne rozvinuté kognitívne schopnosti; mentálnu retardáciu s malou početnosťou prejavov typických pre autizmus. Za nešpecifické potenciálne prediktory pervazívnej vývojovej poruchy je považovaná úzkosť, nepozornosť a hyperkativita.
Druhý typ jedincov – výrazne narušená oblasť predstavivosti; malá schopnosť rozoznávať medzi realitou a fantáziou; vyhranený záujem o určité témy, ktorým sa dieťa intenzívne venuje. Ťažkosti s predstavivosťou a stereotypné, rigidné záujmy a správanie majú vplyv na kvalitu komunikácie a sociálnej interakcie, ale ide o poruchu sekundárnu s minimom znakov typických pre autizmus. Zaraďujeme tu deti so schizotypnými a schizoidnými rysmi, ktorým lepšie nevyhovuje diagnostika konkrétnej PAS.
V súvislosti s identifikovaným prvým typom dodajme, že profesor Ch. Gillberg pri výskume žiakov opísal tzv. syndróm DAMP (deficits in attention, motor control and perception), ktorý sa vyznačuje poruchou pozornosti, motorickej koordinácie a vnímania, a u ktorého možno pomerne často pozorovať aj autistické rysy.
NESPRÁVNA DIAGNÓZA « AUTISTICKÉ RYSY »
Vzhľadom k chýbajúcej jednotnej definícii nie je jasné, či pojem „autistické rysy“ sú synonymom pre symptómy PAS, alebo označením pre prejavy osôb, ktorých správanie však frekvenciou a intenzitou nezodpovedá diagnostickým kritériám žiadnej PAS. Klinická psychologička Katreřina Thorová upozorňuje, že v žiadnom prípade však nejde o diagnózu, a to aj napriek tomu, že sa diagnostický záver „ autistické rysy“ teší najmä v Českej republike veľkej obľube.
ATYPICKÝ AUTIZMUS F84.1
Atypický autizmus je veľmi heterogénna diagnostická jednotka, ktorá tvorí súčasť PAS. Vzniká najčastejšie u hlboko retardovaných jednotlivcov a u jednotlivcov s ťažkou špecifickou vývinovou poruchou receptívneho jazyka. V klasifikačnom systéme DSM-
V MKN-
DETSKÁ DEZINTEGRAČNÁ PORUCHA F84.3
Špeciálny pedagóg z Viedne Theodore Heller opísal prvýkrát tento typ pervazívnej vývinovej poruchy v roku 1908, keď publikoval prípad šiestich detí, u ktorých medzi tretím a štvrtým rokom života došlo k výraznému regresu a nástupu ťažkej mentálnej retardácie, aj keď predtým ich vývoj prebiehal celkom uspokojivo. Heller poruchu nazval „dementia infantilis“; neskôr sa stala známa pod menom svojho objaviteľa ako Hellerov syndróm alebo dezintegračná psychóza.
V MKCH – 10 je Hellerov syndróm uvedený ako iná detská dezintegračná porucha a súčasné diagnostické kritéria sa príliš nelíšia od pôvodného opisu poruchy. Ide o jednoznačne normálny vývoj najmenej prvé dva roky, potom dochádza ku klinicky signifikantnej strate už získaných schopností aspoň v dvoch z nasledujúcich oblastí:
- expresívny alebo receptívny jazyk;
- sociálne zručnosti;
- strata kontroly nad vylučovaním moču a stolice;
- hra;
- motorické schopnosti.
K pozorovaným prejavom sa pridáva aj nástup emočnej lability, záchvaty zlosti, ťažkosti so spánkom, agresivita, stavy úzkosti, dráždivosť, hyperaktivita, dyskoordinácia komplexných pohybov a neobratná zvláštna chôdza, abnormálne reakcie na sluchové podnety. Porucha má dopad na kognitívnu oblasť ( deteriorácia intelektu).
V MKN-
ASPERGEROV SYNDRÓM (AS) F 84.5
Viedenskému pediatrovi Hansovi Aspergerovi, podľa ktorého je AS pomenovaný, sa pripisuje autorstvo nasledujúceho povzbudivého výroku: „Aby ste sa stali vynikajúcim vedcom alebo skvelým umelcom, musíte mať aspoň nejaké znaky Aspergerovho syndrómu, ktoré vám umožnia odpútať sa od tohto sveta.“
Prejavy sociálnej dyslexie, ako býva niekedy Aspergerov syndróm nazývaný, majú mnoho foriem. Ide o veľmi rôznorodý syndróm, ktorého symptomatika plynule prechádza do normy. Ťažkosti nastávajú, ak nie je možné u určitej hraničnej skupiny odlíšiť, či sa jedná o AS alebo len o sociálnu neobratnosť, ktorá môže byť spojená napríklad s viac vyhranenými záujmami a výraznejšími rysmi osobnosti.
AS je vrodenou poruchou niektorých mozgových funkcií s neurobiologickým základom. Duševný vývoj je narušený v oblasti komunikácie, sociálnej interakcie a predstavivosti. Výrazne sú obmedzené sociálne zručnosti a sprievodným javom je oneskorená citová zrelosť. Typické je tiež nerovnomerné rozloženie schopností.
Britská lekárka Lorna Wingov na základe svojich zistení vymedzuje nasledujúce základné klinické príznaky AS:
- nedostatok empatie, egocentrismus;
- jednoduchá, nepriliehavá a jednostranná interakcia;
- obmedzená, prípadne neexistujúca schopnosť nadväzovať a udržať si priateľstvo;
- pedantne presná, jednotvárna reč;
- nedostatočná neverbálna komunikáciía;
- hlboký záujem o špecifický jav alebo predmety;
- nemotornosť, neprirodzené pozície.
V 90-
Ako sa objednať:
V prípade, ak potrebujete v danej oblasti poradiť, máte podozrenie na autizmus u Vášho dieťatka alebo Vás pediater odporučil na špecializované pracovisko, môžete nás kontaktovať na tel. čísle: 0918 752 492
Vekové ohraničenie: od 18 mesiacov –
